Bratislava, 16. decembra 2021 – Európska komisia vo štvrtok predstavila detaily revízie kľúčovej smernice, ktorou chce naplniť záväzky Európskej zelenej dohody cez dekarbonizáciu budov. Nové budovy by mali byť od roku 2030 s nulovými emisiami.
Návrh revízie Smernice o energetickej hospodárnosti budov, ktorú predstavila Európska komisia je jednou z posledných predstavených legislatív v balíku Fit-for-55. Revízia obsahuje opatrenia, ktoré majú výrazne znížiť emisie skleníkových plynov v sektore budov tak, aby EÚ splnila svoje klimatické ciele v roku 2030. Návrh revízie je ďalší stimul na znižovanie spotreby energie v budovách a znižovanie ich uhlíkovej stopy.
Nový štandard od roku 2030
Revízia smernice stanovuje nové štandardy na budovy. Už v roku 2010 zaviedla povinnosť, aby boli všetky nové budovy od roku 2021 na úrovni s takmer nulovou potrebou energie. Po novom chce EK popri znižovaní energetickej náročnosti venovať väčšiu pozornosť znižovaniu emisií skleníkových plynov. Pokračovaním zvyšovania požiadaviek na nové budovy majú byť budovy s nulovými emisiami od roku 2030. Tie by mali vyrobiť pomocou obnoviteľných zdrojov toľko energie koľko sami spotrebujú. Zároveň sa majú po novom uvádzať v energetickom certifikáte aj emisie budovy vyprodukované počas jej celého životného cyklu.
Nová revízia kladie väčší dôraz na využívanie obnoviteľných zdrojov v budovách a taktiež navrhuje zákaz financovania kotlov na fosílne palivá z verejných zdrojov. Významné zmeny prinesie taktiež nová definícia hĺbkovej obnovy, nový koncept renovačných pasov a minimálne požiadavky na existujúce budovy.
Akčný plán obnovy budov
Významnou zmenou je taktiež povinnosť pripraviť národný Akčný plán obnovy budov, ktorý by mal nahradiť súčasné Dlhodobé stratégie obnovy budov. Jedným z dôvodov je fakt, že posledné dlhodobé stratégie, ktoré členské štáty pripravili, neobsahovali dostatok záväzných krokov, ktoré by zabezpečili dekarbonizáciu sektora budov do roku 2050.
Zmena výpočtu energetickej hospodárnosti budov
Ďalšou významnou úpravou je zmena metodiky výpočtu nákladovo optimálnej úrovne pre energetickú hospodárnosť budov. Výpočet má zahŕňať aj negatívne externality spotreby energie alebo náklady na emisné povolenky. Výsledkom by malo byť stanovenie energetických štandardov, ktoré hľadia okrem investičných nákladov vo veľkej miere aj na náklady spojené s následným užívaním budovy, a teda napríklad vysokých faktúr za energie.
Budovy spotrebúvajú v Európskej únii 40 % energie a sú zodpovedné za 36 % emisií skleníkových plynov. Potenciál v tomto sektore na zníženie emisií do roku 2030 preto patrí medzi najväčšie. Z tohto dôvodu kladie Európska komisia veľký dôraz v ceste za dosiahnutím európskych klimatických cieľov práve na opatrenia spojené s budovami. Hlavným legislatívnym nástrojom na úrovni EÚ je v tejto oblasti spomínaná Smernica o energetickej hospodárnosti budov.
Tlačová správa EK o návrhu revízie smernice: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_21_6683
